Vitamínom C nabitý rakytník ako prírodný konzervant

rakytnik (1)
 
Poznáte rakytník a viete odkiaľ pochádza?
 
Rakytník (lat. Hippophae rhamnoides) je olejnatá rastlina s oranžovými bobuľami, striebristo úzkymi listami a dlhými tŕňmi. Rakytník pochádza z himalájskej oblasti.
 
Predpokladá sa, že tento krík je pôvodne z Nepále a na západ sa rozšíril pred niekoľkými tisíckami rokov viacerými cestami - dnes ho nájdeme aj v severnej a západnej Európe (pobrežné oblasti)  [1] [2].
 
Rakytník rastie vo voľnej prírode v mnohých oblastiach, napríklad na pobreží Baltského a Severného mora.  V niektorých európskych krajinách (Nemecko, Poľsko atď.) sa však aj pestuje.
 
Kvôli veľmi kyslej chuti bobúľ sa ovocie používa hlavne na výrobu džemu, olejov, likérov, džúsov, alebo ako krémová prísada. Surové sa bežne nekonzumuje. 
 
Bobule rakytníka sú populárne najmä pre vysoký obsah vitamínu C. Zdroje uvádzajú obsah vitamínu C medzi 200 a 900 mg/100 g [3] [4]. Pre porovnanie priemerná hodnota citrónov je 53 mg/100 g [5].
 
Ktorá časť rastliny sa využíva?
 
Spracováva sa dužina bobúľ a ďalšie cenné využitie má aj olej zo semien.
 
Prečo je rakytník taký zdravý?

Okrem vysokého obsahu vitamínu C (50 g môže teoreticky pokryť vašu dennú potrebu) bobule obsahujú tokoferol (vitamín E) v rozmedzí 100 a 130 mg na 100 g oleja [6]. 
 
Ďalšie zložky rozpustné v tukoch sú [7]:
 
Kyselina palmitolejová, najbežnejšia mastná kyselina (mononenasýtená)
Kyselina palmitová
Kyselina olejová
Kyselina linolová
Kyselina alfa-linolénová
 
Olej zo semien obsahuje 33-36% kyseliny linolovej (omega-6) a 30-36% kyseliny alfa-linolénovej (omega-3). Dužina obsahuje 32 - 42% nenasýtenej kyseliny palmitolejovej (omega-7) [8]. Mnoho z týchto mastných kyselín súvisí s pozitívnymi účinkami na zdravie. Okrem toho, farebná dužina obsahuje vysoký podiel pigmentu beta-karoténu [9] [10], ktorý ako prekurzor vitamínu A má zdraviu prospešný účinok. Pre rakytník to však nestačí, pretože obsahuje tiež veľa draslíka, sodíka, vápnika, horčíka, železa a fosforu [11].
 
Obsahuje rakytník vitamín B12?

Existuje všeobecné tvrdenie, že rakytník je prírodným a rastlinným zdrojom vitamínu B12, podobne ako kyslá kapusta, tempeh alebo mikroriasy. Skutočne dokázaná forma kyanoobalamínu v rakytníku však podľa Nemeckého združenia pre výživu [12] nemá žiadny vitamínový účinok.
 
Obsah B12 v niektorých druhoch rastlín, napríklad v rakytníku, zvyčajne závisí od kvality pôdy a typu hnojiva, dokonca aj v ekologickom poľnohospodárstve tieto hodnoty podliehajú silným výkyvom [13]. Preto ani každá rastlina z rakytníka neobsahuje túto neaktívnu formu vitamínu B12.
 
kolagendrink.sk Liposomal Collagen 500x500px  kolagendrink.sk Liposomal Hyaluronic Acid 500x500 px
Extrakt z rakytníka (Hippophae rhamnoides) ako prírodný konzervant
 
Rakytník rešetliakový ako prírodný konzervant

Niekoľko zložiek extraktu z bobúľ umožňuje rakytníku absorbovať UV lúče [14]. Najmä UV-B žiarenie a preto sa dá použiť aj ako rastlinný krém na opaľovanie.
 
Vďaka vysokej koncentrácii antioxidantov je možné extrakt použiť ako náhradu za askorbáty alebo benzoáty - ako prírodný konzervačný prostriedok. Tokoferol (vitamín E) sa tiež bežne používa ako konzervačná látka, ktorá sa v rakytníku spolu s kyselinou sorbovou tiež nachádzajú. Vitamín E všeobecne chráni mastné kyseliny pred oxidáciou. Kyselina sorbová zabraňuje rastu mikrooganizmov.
 
Pre konzerváciu lipozomálnych produktov to znamená dlhšiu skladovateľnosť, ale aj väčšiu stabilitu proti oxidačným vplyvom. Lipozómy tak zostávajú funkčné dlhšie.
 
Atopická dermatitída a rakytník

Placebom kontrolovaná dvojito zaslepená štúdia z roku 1999, ktorú poskytol EFSA, skúmala vplyv rakytníka na tento stav pokožky [15].
 
Oleje z dužiny alebo semien sa porovnali s placebom. Olej zo semien obsahoval hlavne kyselinu linolovú (34%), kyselinu alfa-linolénovú (25%) a kyselinu olejovú (19%), ovocný olej, hlavne kyselinu palmitovú (33%), kyselinu olejovú a kyselinu palmitolenovú.
 
Zistilo sa, že 5 g oleja z dužiny užívaných denne počas štyroch mesiacov významne zlepšuje stav.
 
Ako si pripraviť rakytníkovú šťavu

Bobule sú zvyčajne zrelé začiatkom septembra. Najlepším indikátorom je ich jasne oranžová farba. Pri zbere je najlepšie mať pri sebe rukavice - proti dlhým tŕňom. Po umytí sa môžu semená a dužina oddeliť pretlačením. Čistá šťava sa získava pretlačením cez sito. Najlepšie je šťavu kombinovať s inými, sladšími ovocnými šťavami (napr. jablkami) alebo pridať med.
 
Zdroj:
[1] https://www.rufford.org/files/04.05.06%20Manual%20Guide_0.pdf
[2] https://www.spektrum.de/lexikon/biologie/sanddorn/58412
[3] https://www.aponet.de/wissen/gesunde-ernaehrung-und-sport/vitamine-mineralien-und-spurenel/vitamine-im-ueberblick/vitamin-c-bomben.html
[4] https://eatsmarter.de/ernaehrung/ernaehrungsmythen/sanddorn-vitamin-c-bombe
[5] https://fdc.nal.usda.gov/fdc-app.html#/?query=ndbNumber:9150
[6] Zadernowski, R., Naczk, M. & Amarowicz, R. J Amer Oil Chem Soc (2003) 80: 55. https://doi.org/10.1007/s11746-003-0650-z
[7] Ranjith, A., Kumar, K.S., Venugopalan, V.V. et al. J Amer Oil Chem Soc (2006) 83: 359. https://doi.org/10.1007/s11746-006-1213-z
[8] Fatima T, Snyder CL, Schroeder WR, Cram D, Datla R, Wishart D, Weselake RJ, Krishna P. Fatty acid composition of developing sea buckthorn (Hippophae rhamnoides L.) berry and the transcriptome of the mature seed. PLoS One.2012;7(4):e34099. doi: 10.1371/journal.pone.0034099. Epub 2012 Apr 27. PubMed PMID: 22558083
[9] Giuffrida D, Pintea A, Dugo P, Torre G, Pop RM, Mondello L. Determination of carotenoids and their esters in fruits of sea buckthorn (Hippophae rhamnoides L.) by HPLC-DAD-APCI-MS. Phytochem Anal. 2012 May-Jun;23(3):267-73. doi: 10.1002/pca.1353. Epub 2011 Aug 18. PubMed PMID: 22473853.
[10] https://www.spektrum.de/lexikon/biologie/sanddorn/58412
[11] Elemental and Nutritional Analysis of Sea Buckthorn (Hippophae rhamnoides ssp. turkestanica) Berries of Pakistani Origin, S.M. Sabir, H. Maqsood, Imran Hayat, M.Q. Khan, and A. Khaliq, Journal of Medicinal Food 2005 8:4, 518-522
[12] https://www.dge.de/fileadmin/public/doc/pm/2015/js2015/DGE-JS2015-Pressemappe.pdf
[13] https://link.springer.com/article/10.1007/BF00007957 
[14] T. Beveridge, T.S.C. Li, B.O. Oomah, A. Smith, J. Agric Food Chem 47(9) (1999) 3480-3488 [21] J.
[15] Baoru Yang, Kirsti O Kalimo, Leena M Mattila, Sinikka E Kallio, Jouko K Katajisto, Olli J Peltola, Heikki P Kallio, Effects of dietary supplementation with sea buckthorn (Hippophaë rhamnoides) seed and pulp oils on atopic dermatitis, The Journal of Nutritional Biochemistry, Volume 10, Issue 11, 1999, Pages 622-630, ISSN 0955-2863, https://doi.org/10.1016/S0955-2863(99)00049-2.

 

Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií tu.